Sociálne zabezpečenie
Systém sociálneho poistenia zabezpečuje poistencom náhradu príjmu v čase, kedy nastane situácia predpokladaná zákonom o sociálnom poistení. Systém sociálneho poistenia zahŕňa nemocenské, dôchodkové, úrazové, garančné poistenie a poistenie v nezamestnanosti, z ktorého sú po splnení zákonných podmienok vyplácané jednotlivé dávky.
Prehľad sociálneho poistenia a jednotlivých dávok
| Druh sociálneho poistenia | Životná situácia | Dávky |
|---|---|---|
| Nemocenské poistenie | Poistenie pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva | Nemocenské, materské, ošetrovné, vyrovnávacia dávka |
| Dôchodkové poistenie – starobné poistenie | Poistenie na zabezpečenie príjmu v starobe a pre prípad úmrtia, z ktorého sa vyplácajú nasledovné dávky | Starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok, vdovský dôchodok, vdovecký dôchodok, sirotský dôchodok, 13. dôchodok |
| Dôchodkové poistenie – invalidné poistenie | Poistenie pre prípad poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v dôsledku dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu poistenca a pre prípad úmrtia | Invalidný, vdovský a vdovecký dôchodok, sirotské, 13. dôchodok |
Úrazové poistenie | Pre prípad poškodenia zdravia alebo úmrtia v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania | Úrazový príplatok, úrazová renta, jednorazové vyrovnanie, pozostalostná úrazová renta, jednorazové odškodnenie, pracovná rehabilitácia a rehabilitačné, rekvalifikácia a rekvalifikačné, náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia, náhrada nákladov spojených s liečením, náhrada nákladov spojených s pohrebom |
| Garančné poistenie | Pre prípad platobnej neschopnosti zamestnávateľa na uspokojovanie nárokov zamestnanca, na úhradu odmeny a výdavkov predbežného Správcu a na úhradu povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie | Dávka garančného poistenia |
| Poistenie v nezamestnanosti | Poistenie pre prípad straty príjmu z činnosti zamestnanca v dôsledku nezamestnanosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku nezamestnanosti | Dávka v nezamestnanosti |
Systém je založený na zásluhovosti, čo znamená, že dávky, ktoré sú vyplácané zo systému sociálneho poistenia sú oprávnené čerpať len osoby, ktoré sa na systéme podieľali alebo odvodzujú svoje právo od takýchto osôb. Výška dávok priamo závisí od výšky príspevkov do systému. Sociálne poistenie je v kompetencii Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR, ktoré ho zabezpečuje prostredníctvom Sociálnej poisťovne, jej ústredia a jednotlivých pobočiek.
V prípade sociálneho poistenia je pri cudzincoch potrebné rozlišovať medzi právom na vstup do systému sociálneho zabezpečenia a právom na jednotlivé dávky.
Na vstup do sociálneho systému majú právo v zásade všetci cudzinci bez ohľadu na druh pobytu (všetky osoby s trvalým a prechodným pobytom na území SR staršie ako 16 rokov, bez ohľadu na štátnu príslušnosť).
Je potrebné rozlišovať medzi povinným a dobrovoľným poistením. Zamestnaným a podnikajúcim cudzincom vzniká povinnosť platiť odvody do sociálneho systému rovnako ako občanom SR (povinné nemocenské a povinné dôchodkové sociálne poistenie, poistenie v nezamestnanosti je pre SZČO dobrovoľné). V prípade nemocenského a dôchodkového sociálneho poistenia a poistenia v nezamestnanosti zákon okrem povinného poistenia umožňuje aj dobrovoľné poistenie. Úrazové a garančné poistenie sa týka len zamestnávateľov a je povinné.
Poistné na sociálne poistenie (v závislosti od druhu poistenia) spravidla platí zamestnanec, zamestnávateľ, samostatne zárobkovo činná osoba, dobrovoľne nemocensky poistená osoba. V presne zákonom stanovených prípadoch je platiteľom poistného štát.
Príklad:
Oleg má na pracovnej zmluve uvedenú mzdu a aj príplatky za nadčasy, prácu v noci či vo sviatok. Prvý mesiac pracoval veľa, robil nadčasy a pracoval aj cez víkend. Výška prvej výplaty ho však prekvapila, lebo suma, ktorá mu prišla na účet, bola omnoho nižšia, ako rátal. Na druhý deň išiel na ekonomické oddelenie. Ekonómka mu odovzdala výplatnú pásku a vysvetlila mu povinné odvody do systému sociálneho a zdravotného poistenia a povinnosť platiť daň z príjmu.
Dejana pracuje nelegálne. Jej zamestnávateľ za ňu neplatí povinné odvody do sociálneho a zdravotného systému a samozrejme ani neodvádza žiadnu daň.
V niektorých prípadoch povinné dôchodkové poistenie platí štát aj za osoby, ktoré nie sú zárobkovo činné. Ako je to s cudzincami? Vo väčšine týchto prípadov sa však vyžaduje trvalý pobyt, to znamená, že s cudzincami s prechodným pobytom sa v týchto prípadoch nepočíta, majú však právo na dobrovoľné dôchodkové poistenie. Ak ide o zamestnanca alebo SZČO, ktorá poberá materskú dávku (bez ohľadu na druh a účel pobytu), dôchodkové poistenie platí štát.
Príklad:
Júlia sa stará o malú 2-ročnú Anastaziu a poberá rodičovský príspevok. Júlia má však len prechodný pobyt za účelom zlúčenia rodiny, štát preto za ňu dôchodkové poistenie platiť nebude. Nespĺňa podmienku trvalého pobytu. Môže sa však dobrovoľne dôchodkovo poistiť na vlastné náklady.
Nancy a Michaelovi sa narodilo dieťa. Keďže Nancy pred pôrodom pracovala už dlhšiu dobu, spĺňa podmienky na vyplácanie materskej dávky. Po ukončení materskej dovolenky sa rozhodne nepracovať ani počas rodičovskej dovolenky. Vybaví si rodičovský príspevok. Počas poberania materskej dávky aj počas rodičovskej dovolenky za ňu dôchodkové poistenie bude platiť štát, keďže má udelený trvalý pobyt.
Cudzinci sa rovnako ako občania SR môžu ocitnúť v rôznych životných situáciách, ktoré pokrýva a rieši systém sociálneho poistenia. Pri vzniku určitej životnej situácie je u cudzincov vždy nevyhnutné brať do úvahy aj ustanovenia zákona o pobyte cudzincov. Môže sa totiž stať, že sa cudzinec ocitne v nejakej situácii (napríklad stratí prácu), nespĺňa podmienky svojho povolenia na pobyt a pobyt mu môžu zrušiť. V takých prípadoch môže cudzinec požiadať o zmenu pobytu alebo jeho účelu, pokiaľ je jeho aktuálny pobyt ešte platný.
Najzraniteľnejší sú štátni príslušníci tretích krajín s prechodným pobytom na území SR, ktorých pobyt je vždy viazaný na určitý účel.
Spravidla však to, či cudzinec pri vzniku určitej životnej situácie spĺňa aj naďalej podmienky zákona o pobyte cudzincov, nemá vplyv na priznanie a vyplácanie dávky zo sociálneho poistenia, ak spĺňa podmienky zákona o sociálnom poistení.
Príklad:
Oleg sa po strate zamestnania vybral na úrad práce, aby zistil, ako mu môžu pomôcť pri hľadaní novej práce. Na úrade práce ho však pracovníčka informovala, že ako cudzinec s prechodným pobytom nemôže byť evidovaný ako uchádzač o zamestnanie. Oleg ešte počul o možnosti poberania dávky v nezamestnanosti. Na pobočke Sociálnej poisťovne ho však informovali, že nemá splnenú podmienku poistenia v nezamestnanosti aspoň dva roky. Ak by aj túto podmienku spĺňal, ďalšou podmienkou je evidencia v evidencii uchádzačov o zamestnanie, čo v jeho prípade nie je možné. Oleg teda nesplnil podmienky pre vyplatenie dávky v nezamestnanosti.
Ktoré situácie sú a ktoré nie sú problematické?
S ohľadom na oprávnenosť pobytu by nemali byť problematické situácie napr. dočasnej práceneschopnosti, osobného a celodenného ošetrovania chorého dieťaťa, materstvo, ak účel pobytu cudzinca naďalej trvá (napr. u cudzincov s prechodným pobytom za účelom zamestnania naďalej trvá pracovný pomer, cudzinec je zamestnaný).
Obzvlášť problematické pre oprávnenosť pobytu môžu byť situácie napr. týkajúce sa straty zamestnania, vážne poškodenie zdravia s trvalými následkami kedy napr. v prípade prechodného pobytu za účelom zamestnania dochádza k zániku účelu pobytu. Ak si v takomto prípade štátny príslušník tretej krajiny nenájde novú prácu, resp. pre svoj zdravotný stav už pracovať ďalej nemôže a nezmení si druh pobytu alebo účel pobytu (ak má takú možnosť), jeho pobyt na Slovensku bude zrušený.
Pozri aj: Konanie o pobyte cudzinca, Druhy pobytov a víz, Zamestnanie a podnikanie, Sociálne zabezpečenie
Ďalšie informácie:
Migračné informačné centrum – sociálne poistenie
Dôchodkové poistenie v zahraničí a EÚ
Sociálne zabezpečenie cudzincov na Slovensku
Právna úprava:
Všetky zákony sú dostupné na slov-lex.sk
Projekt je spolufinancovaný Európskou úniou z Fondu pre azyl, migráciu a integráciu, Fondy pre oblasť vnútorných záležitostí.