Ako komunikovať o migrácii

Cudzinci, ktorí prichádzajú do novej krajiny sa postupne stávajú obyvateľmi nielen krajiny, do ktorej prichádzajú, ale aj miest a obcí, v ktorých žijú. Tam si vytvárajú najdôležitejšie väzby, vzťahy, tam žijú svoj každodenný život. 

Je dôležité, aby samospráva vnímala týchto nových obyvateľov ako súčasť mesta, ako súčasť spoločnej komunity, ktorá na lokálnej úrovni vytvára unikátne spoločenstvo. Zároveň je však dôležité, aby bola aj viditeľnou súčasťou tejto komunity. To neznamená, že sa majú ľudia vyčleňovať ako „domáci“ a „cudzinci“. Skôr je dôležité, aby boli komunity cudzincov vnímané so všetkými svojimi špecifikami ako tí, ktorí svojimi zvykmi, hodnotami, ale aj odlišnosťami pomáhajú spoluvytvárať to, čo je pre danú lokalitu typické alebo špecifické. Sú teda prítomní a viditeľní, akceptovaní a zapojení. Takéto uznanie alebo rozpoznanie cudzineckých komunít môže významne prispievať k ich efektívnemu zapojeniu do spoločnosti.

Na to, aby sa tak stalo, je veľmi užitočné, aby samospráva aj navonok komunikovala túto tému pred verejnosťou. To, ako sa o cudzincoch v meste či obci hovorí, ako sa poukazuje na ich prínos k budovaniu spoločnej komunity, je kľúčovým aspektom toho, ako budú cudzinci vnímaní a akceptovaní ostatným obyvateľstvom. Práve samospráva v tomto zohráva nezastupiteľnú úlohu. 

Agentúra Neuropea v tejto súvislosti vypracovala komunikačný manuál “Ako komunikovať témy migrácie a integrácie cudzincov na regionálnej úrovni: Príručka pre samosprávy” pre mestá a samosprávny kraj zapojené v projekte KapaCITY. Príručka je k dispozícii na stiahnutie TU.

Je niekoľko tém alebo oblastí, ktoré môžu samosprávy komunikovať tak, aby dochádzalo k upevňovaniu sociálnej súdržnosti na lokálnej úrovni:

Dôležité je, ako samosprávy vnímajú a komunikujú to, že postupne narastá počet cudzincov. Ich rastúci počet je totiž prirodzený, vyplýva z demografických a ekonomických potrieb (nielen) samospráv, zároveň je to jeden z najprirodzenejších javov v globalizovanom svete. Tak ako sa ľudia sťahujú z mesta do mesta v rámci jednej krajiny, podobne sa sťahujú aj do iných krajín, a ak je dobre zvládnutá integrácia, prispievajú k ekonomickému, sociálnemu a kultúrnemu rozvoju. 

Je veľmi dôležité hovoriť o tom, za akých okolností a za akých pravidiel prijímame cudzincov a ako upravujeme naše vzájomné fungovanie. Ak napríklad vznikne v meste veľký priemyselný park a samospráva vie, že medzi zamestnancami bude pravdepodobne veľa cudzincov, je dôležité komunikovať to, že cudzinci neberú ostatným obyvateľom prácu a samospráva má premyslené, ako títo ľudia budú začlenení do spoločenstva ostatných obyvateľov. Je dôležité otvorene komunikovať o tom, kde budú títo ľudia bývať, koľko ich príde, a aké aktivity samospráva prijala na to, aby nevznikali potenciálne konflikty medzi obyvateľmi. Čím otvorenejšia táto komunikácia je od začiatku, tým efektívnejšie začleňovanie bude v budúcnosti. 

Ďalšou témou, ktorej sa ľudia obvykle obávajú, je veľká kultúrna odlišnosť ľudí, ktorí prichádzajú napríklad zo vzdialenejších krajín. V tomto prípade je kľúčová komunikácia na obe strany. Na jednej strane je veľmi dôležité poznať očakávania komunít, ktoré prichádzajú (napríklad z hľadiska rešpektovania ich náboženstva alebo iných kultúrnych prvkov) a zlaďovať ich s pravidlami fungovania v danej lokalite. Vyjasnenie si týchto tém môže výrazne eliminovať konflikty v budúcnosti. Na druhej strane je dôležité komunikovať aj ostatným obyvateľom to, že kultúrna odlišnosť nie je, respektíve nemusí byť hrozbou pre ostatných, ak sú jasne stanovené a oboma stranami rešpektované vzájomné pravidlá spoločného fungovania. 

Nie všetci cudzinci tvoria komunity, ktoré by mali požiadavky kultúrneho či náboženského charakteru. Môže ísť o jednotlivcov, ktorí prišli na Slovensko za prácou alebo si tu našli partnerov či partnerky. Sú to často lekári, majitelia reštaurácií, konatelia firiem na IT technológie, či bežní pracovníci firiem a iných organizácií. Veľmi často je však ich príbeh zaujímavý a robia pre komunitu možno aj viac, ako sa od nich nevyhnutne vyžaduje. Ak chce samospráva poukázať na rozmanitosť ľudí, ktorí v meste žijú a zvyšovať akceptáciu cudzincov ostatnými obyvateľmi, môže na ich príbehy poukazovať prostredníctvom svojich lokálnych médií.