Pod pojmom kultúra si mnohí ľudia predstavia umenie, folklór či národnú kuchyňu. Kultúra však zahŕňa omnoho širšie spektrum javov, zvykov, symbolov. Kultúra je spôsob, akým rozmýšľame o svete, ako žijeme, čomu veríme, čo považujeme za samozrejmé.
Komplexnosť kultúry najlepšie vystihuje jej zobrazenie ako ľadovca.
Folklór či kuchyňa sú ihneď viditeľné, a môžeme povedať, že predstavujú vrchol ľadovca kultúry. Práve tieto časti budú pravdepodobne novoprichádzajúci cudzinci vnímať ako súčasť novej kultúry. Potom je tu celý rad ďalších vecí, ktoré sú takpovediac ukryté pod hladinou, ale pritom sú vyjadrením kultúry v každodennom živote: to, ako čítame výrazy tvárí, spôsoby používania rôznych gest, vzťah k zvieratám, (ne)vyjadrovanie emócií, postoje k starším, definície hriechu a podobne.
Čím dlhšie sa v nejakej kultúre pohybuje, tým najviditeľnejšou sa pre vás stáva. Znamená to, že čím dlhšie v nejakej kultúre žijete, tým sa pre vás stáva samozrejmejšou a automatickejšou.
Skúste popremýšľať a popísať slovenskú kultúru.
Hotovo?
Čo okrem krojov, pestrého folklóru či kuchyne vám napadlo? Pre mnohých ľudí je veľmi ťažké opísať vlastnú kultúru. Je to tým, že kultúra, v ktorej vyrastáme, je pre nás taká automatická, že jej opis vyžaduje veľké zamyslenie a reflexiu. V každodennom živote konáme bez toho, aby sme sa zamýšľali nad tým, prečo to tak robíme.
To, o čom si myslíme, že sa istým spôsobom robilo odjakživa, bolo výsledkom dlhodobého procesu a formovania. Napríklad spôsob oslavovania Vianoc, ktorý dnes berieme ako úplnú samozrejmosť, bol v minulosti veľmi odlišný. Kedysi na území dnešného Slovenska nemali vianočné stromčeky. Táto tradícia prišla až koncom 18. storočia z Rakúska a Nemecka. Kultúry sa teda menia aj vplyvom toho, že sa neustále dostávajú do kontaktu s inými kultúrami a to vďaka tomu, že ľudia cestujú a spoznávajú svet. V súčasnom globalizovanom svete je to o to intenzívnejšie.
Zvyky, tradície, spôsoby správania sa v konkrétnych situáciách sú predmetom dlhého vývoja – vyvinuli sa do podoby, ktorá sa v daných podmienkach (sociálnych geografických, klimatických a pod.) ukázala ako funkčná či vhodná. Preto sa nedá povedať, že nejaká kultúra je horšia alebo lepšia.
Dalo by sa povedať, že súčasťou americkej kultúry je široký úsmev. Ale prečo tomu tak je? USA boli totiž od svojho vzniku krajinou prisťahovalcov z rôznych kútov sveta, ktorí hovorili inými jazykmi a navzájom si nerozumeli. Museli teda nájsť neverbálne spôsoby komunikácie. V praxi sa im ukázalo, že úsmev je dobrým spôsobom, ako nadviazať kontakt, vytvoriť si medzi sebou vzťah dôvery a spolupracovať.
Ak si niekto myslí, že po dovolenke v Japonsku, dokonale pozná japonskú kultúru, veľmi pravdepodobne sa mýli. Kultúry sú totiž neuveriteľne komplexné – nie je to len tradičný odev a pekné tance. Patrí tam množstvo nepísaných pravidiel, napríklad či si pri stretnutí podávame ruky alebo si dáme pusu na líce. Či sa pri rozhovore s nadriadeným pozeráme do zeme alebo do očí. Či sa chodí po práci domov alebo na pivo. Či starším členom zabezpečíme profesionálnu starostlivosť v domove sociálnych služieb, alebo sa nasťahujú k nám. Či pri vyjadrovaní súhlasu hlavou kývame alebo krútime. Či je neslušné prísť o 5 alebo 15 minút neskôr na stretnutie. A tak ďalej a tak ďalej.
Okrem toho sú kultúry sú rozmanité aj dovnútra. Aj v slovenskej kultúre sú zvyky, tradície, postoje k starším či nazeranie na svet na východe krajiny iné ako na západe. Kultúra jednej krajiny je rozmanitá, v rôznych regiónoch má množstvo odtienkov. V prípade Slovenska je to tým, že v minulosti kultúry fungovali skôr v rámci veľmi lokálnych spoločenstiev, než ako spoločnosť na úrovni krajiny. V jednom údolí sa teda vyvinuli a ujali úplne iné zvyky než v inom údolí.
A práve pre jej komplexnosť a rozmanitosť je veľmi ťažké konkrétnu kultúru spoznať. Svoju kultúru navyše nevieme vyzliecť ako kabát. Preto sa na novú kultúru budeme vždy pozerať cez prizmu našej vlastnej kultúry.
Skúste si teraz zahrať krátku hru, ktorá vám pomôže pochopiť, čo sa stane, keď sa snažíte spoznať inú kultúru:
AKTIVITA SLNEČNÉ OKULIARE
Predstavte si, že od samého počiatku sveta každému, kto sa na Slovensku narodil, nasadili hneď po narodení slnečné okuliare. Sklíčka týchto okuliarov sú žlté. Nikto sa nikdy nepozastavuje nad tým, že všetci nosia slnečné okuliare, pretože sa nosia odjakživa a sú považované za súčasť tela. Majú ich všetci.
Na chvíľu si slnečné okuliare zložte a pozrite sa na ne. Žltú farbu im dávajú hodnoty, postoje, názory, zvyky a predstavy o svete, ktoré my, príslušníci jednej kultúry, spoločne zdieľame. Všetko, čo sme kedy videli, zažili a naučili sa, náš mozog spracoval cez filter žltých okuliarov. Všetko bolo filtrované hodnotami, postojmi a názormi, ktoré okuliarom dávajú žltú farbu. Žlté sklíčka stelesňujú našu „slovenskosť“.
Tisíce kilometrov odtiaľto, v inej krajine, napríklad v Japonsku, od samého počiatku sveta každému, kto sa v Japonsku narodí, nasadzujú hneď po narodení slnečné okuliare. Sklíčka týchto okuliarov sú modré. Nikto sa nikdy nepozastavuje nad tým, že všetci nosia slnečné okuliare, pretože sa nosia odjakživa a sú považované za súčasť tela. Všetci ich majú. Všetko, čo Japonci a Japonky vidia, vnímajú a prežívajú, filtrujú modré sklíčka okuliarov.
Človek, ktorý zo Slovenska cestuje do Japonska, môže byť natoľko vnímavý, že si povie: “Aby som sa o Japonsku a ľuďoch dozvedel čo najviac, musím si zaobstarať japonské slnečné okuliare. Nimi sa na Japonsko budem môcť „pozerať“. Keď cestovateľ príde do Japonska, modré slnečné okuliare si samozrejme zaobstará. Celý čas ich nosí a po dvoch mesiacoch cíti, že začína rozumieť hodnotám, zvykom, postojom a názorom miestnych obyvateľov. Japonsko „vidí“ očami miestnych. Po dlhšej dobe sa vráti domov a považuje sa za odborníka na Japonsko. Pochopil, že japonská kultúra je iná.
Zelená.
Svoju kultúru nevieme zložiť. Nosíme ju so sebou neustále a cez ňu sa pozeráme na svet ako cez slnečné okuliare. Preto sa na novú kultúru budeme vždy pozerať cez prizmu našej vlastnej kultúry. Preto sa nám môže zdať, že japonská kultúra je zelená.
Pomôcť nám môžu princípy interkultúrnej komunikácie, ktorej cieľom je porozumieť správaniu ľudí, predchádzať nedorozumeniam, rešpektovať rozdiely medzi kultúrami a komunikovať správny „odkaz“ správnym ľuďom.
Nejde o to, aby sme sa naučili všetky dostupné informácie o danej kultúre, ale o schopnosti rešpektovať to, že niekto má iný pohľad na svet, teda o schopnosti byť kultúrne citlivými. Nepotrebujeme teda podrobne vedieť, ako a kedy moslimovia slávia Ramadán. Ale potrebujeme si uvedomiť, že ich nemôžeme ľutovať, pretože neslávia Vianoce a že majú svoje sviatky, ktoré pre nich majú hodnotu a význam.
Cesta ku kultúrnej citlivosti má zvyčajne niekoľko fáz:
Pozri aj: Kultúrny šok, Integrácia
Ďalšie informácie:
O skúsenostiach cudzincov s kultúrnymi rozdielmi na Slovensku si môžete prečítať v publikácii In_akosti slovenské: z rozprávaní cudzincov.
fjuzn.sk – Portál Nadácie Milana Šimečku o nových menšinách, cudzincoch a cudzinkách a ďalších minoritných skupinách, ktoré tvoria rozmanitú spoločnosť.
Projekt je spolufinancovaný Európskou úniou z Fondu pre azyl, migráciu a integráciu, Fondy pre oblasť vnútorných záležitostí.