Čím si prechádza človek, ktorý prichádza do novej krajiny? Jeho pocity, prejavy a spôsoby vyrovnávania sa s novou situáciou môžu mať veľmi rôzne podoby. Takýto človek môže byť veľmi aktívny, od začiatku sa snaží zapájať sa do diania okolo seba. Môže však zápasiť s mnohými problémami a bariérami, ktoré mu komplikujú prvé obdobie po príchode do krajiny. Môže sa nám potom javiť ako nepriateľský či agresívny. Alebo ako pasívny prijímateľ všetkého naokolo, ako človek, ktorý sa nezaujíma o svoje okolie. Často tieto reakcie pripisujeme „kultúre“, z ktorej k nám prichádza. Avšak, existuje jav, ktorým prechádzajú takmer všetci ľudia, ktorí sa sťahujú do inej krajiny. Tento jav sa nazýva kultúrny šok. 

Čo to je kultúrny šok?

Veľmi zjednodušene, ide o našu osobnú reakciu na zmenu prostredia, keď sa sťahujeme do krajiny s inou kultúrou, ako je naša. Môže zasiahnuť úplne každého. Kultúrnym šokom reagujeme na novú situáciu, v ktorej sme sa ocitli,  nových ľudí, ktorých stretávame, novú kultúru, na ktorú si musíme najskôr zvyknúť. Je to stres z oddelenia od „významných druhých“, teda od rodiny, priateľov, známych, ktorých sme nechali doma a ktorí nám viac nemôžu pomáhať s každodennými ťažkosťami.

Príklad: 

Júlia s tromi deťmi sa z Ukrajiny presťahovala za manželom Olegom na Slovensko. Keď sa Olegovi podarilo nájsť ubytovanie, veľmi sa jej uľavilo, konečne môžu byť spolu. Slovensko našťastie nie je ďaleko, aj jazyk je podobný, Júlia sa neobáva, že by si nezvykla. Ju aj celú rodinu čaká nová etapa života. Júlia si chce nájsť prácu ako vychovávateľka v materskej škole. Deti sú všade na svete rovnaké, hovorí si, stačí im dať lásku a pozornosť, určite sa spolu dohovoria. 

Čo najviac ovplyvňuje mieru šoku, ktorý zažívame? 

Ľudia, ktorí veľa cestujú, sú na neustále zmeny zvyknutí. Majú už vytvorené zvládacie stratégie. So zmenou prostredia sa vyrovnajú skôr ako človek, ktorý nikdy neopustil krajinu, kde sa narodil. Ak prichádzame do krajiny, ktorá je veľmi odlišná od našej pôvodnej, so zmenami sa vyrovnávame ťažšie. Záleží aj na našej povahe. Introverti sa so zmenami vyrovnávajú ťažšie ako ľudia, ktorí si ľahko nachádzajú nových známych. A najviac na mieru kultúrneho šoku vplýva podpora a pomoc, ktorú dostávame od svojho okolia, či už sú to naši kolegovia v práci, noví priatelia alebo inštitúcie, s ktorými prichádzame do kontaktu. V krajinách, kde sú dobre pripravené inštitúcie na integráciu cudzincov, prebieha u ľudí kultúrny šok miernejšie. 

Príklad:
Júlia má veľa skúseností a vie sa prispôsobiť novým situáciám. Považuje sa však za dosť plachú, ťažko sa jej nadväzujú nové priateľstvá, a z toho má obavu. Ľudia okolo 40-tky, ako ona, už majú svojich priateľov aj okruh známych. Bude sa vedieť medzi nich zaradiť? Oleg už žije na Slovensku niekoľko mesiacov, už je trochu zorientovaný, hádam jej pomôže zoznámiť sa s ostatnými. Na ich ulici žijú aj iní Ukrajinci, oni budú isto vedieť poradiť, keď bude nejaký problém. A predsa len, ten jazyk nie je až taký vzdialený, ani povaha ľudí, hovorí si. Júlia cíti, že nebude na to sama. 

Štádiá kultúrneho šoku

Pri zmene prostredia všetci prechádzame viac-menej podobnými štádiami kultúrneho šoku. Okolnosti ovplyvňujú, ako tieto štádiá budú prebiehať. Pravdepodobne sa im však nevyhne nikto. Štádiá kultúrneho šoku:

  • Medové týždne: V tomto štádiu máme veľké očakávania. Tešíme sa na zmenu, ktorá prichádza. Ak sa sťahujeme z vlastného rozhodnutia, tešíme sa na všetko, kvôli čomu sme do novej krajiny prišli – na novú prácu, ľudí, ktorých stretneme, na nové zážitky. Ak človek uteká zo svojej krajiny pred vojnou či prenasledovaním, obvykle si v novej krajine vydýchne, že si zachránil život. Akékoľvek úzkosti sú často interpretované ako „vzrušenie z niečoho nového“. 

Príklad: Bratislava je také krásne mesto. Ani nie príliš veľké, aby sa v ňom Júlia stratila, ale zas nie je to ani nejaká zapadnutá dedina. Skoro všade sa dá dostať pešo alebo mestskou dopravou. Deťom sa tu tiež páči, cez facebook už zistili, že tu žije veľa Ukrajincov a že môžu chodiť aj na rôzne krúžky. Aj počasie je podobné, Júlia ani nemusela kupovať iné oblečenie, ako mali doma. Je to tu síce  oveľa drahšie, ako v Ukrajine, do reštaurácie určite nebudú môcť chodiť pravidelne, ale to nemohli ani doma, žiadna zmena.

  • Kríza: Môže nastať krátko po príchode alebo niekoľko dní či týždňov po príchode. Začína prvými negatívnymi skúsenosťami, problémami, negatívnymi reakciami ľudí. Skutočnosť nie je taká, ako sme si ju predstavovali, stretávame sa s čoraz väčšími prekážkami. Nastáva sklamanie, frustrácia, bezmocnosť, zmätok. V tomto štádiu môžeme pociťovať stratu kontroly nad vecami, prichádza nervozita, depresia, hnev a nepriateľstvo. Ide o veľmi náročné obdobie, keď má mnoho ľudí pocit, že “musia ísť hneď naspäť domov“.

Príklad: Nájsť si prácu je pre Júliu ťažké. Poslala životopis do rôznych materských škôl,  no nikto jej neodpísal. Oleg je v posledných dňoch nervózny, asi má stres, že sem Júlia prišla aj s deťmi. Už musí brať ohľad aj na nich. V Bratislave sa vôbec nedá vyznať. Kde si má kúpiť lístok na MHD? Všetko je tu len po slovensky, ničomu sa nedá rozumieť! Navyše, ľudia strašne zazerajú. “Čo mám na čele napísané, že som Ukrajinka a chcem im zobrať prácu?”Pýta sa Júlia sama seba, keď ide po ulici. So staršou dcérou sa v škole nikto nerozpráva. Včera plakala, že do školy už nepôjde. Vôbec to nie je také, ako si Júlia predstavovala. Mladšia  Anastázia asi cíti, že sa niečo deje, stále plače. Už aby išla do škôlky.

  • Prispôsobenie a reorientácia: Riešenie kultúrneho šoku spočíva práve v tejto fáze – potrebujeme sa naučiť, ako sa adaptovať na nové prostredie. Dôležité je, aby sme nadobudli zručnosti na riešenie problémov. Tu je veľmi dôležité, aby sme dostali aj podporu zvonka. Vtedy nastáva aj akceptácia novej kultúry a pozitívny postoj k nej.  Nová kultúra nám začína dávať zmysel. V tejto fáze, ak ju zvládame dobre, sa začína vytvárať pocit prináležania v zmysle áno, chcem sem patriť a som tu vítaný. Problémy nekončia, ale vnímame ich ako prirodzené a riešiteľné. Môžu sa však objavovať opäť krízy, záleží na mnohých okolnostiach, či túto situáciu zvládneme. 

Príklad: Júlia si postupne uvedomuje, že všetko nepôjde ako po masle. Medzičasom zistila, že ako vychovávateľka by potrebovala kvalifikáciu. Potrebuje sa zorientovať v podmienkach, ako ju získať. Musí sa najmä naučiť dobre po slovensky, aby mohla veci vybavovať sama a nemusela sa spoliehať na Olega. Musí ísť aj do školy porozprávať sa s učiteľmi, to bude náročné, ale deti jej hádam pomôžu s tlmočením, tie sa naučili po slovensky veľmi rýchlo. 

  • Akulturácia: Toto je posledné, v podstate víťazné štádium. Vytvárame si   mechanizmy zvládania a riešenia problémov. Stávame sa súčasťou novej kultúry. To však neznamená úplnú zmenu našej identity. To, odkiaľ sme prišli, ľudia, ktorí ostali v našej krajine a s ktorými sme stále v kontakte, nezmizli. Všetky naše skúsenosti si nesieme stále so sebou a pridávame k nim nové. 

Príklad: Júlia sa nakontaktovala na ukrajinskú nadáciu, ktorá pôsobí v meste. Dali jej veľmi užitočné informácie o tom, ako vybaviť všetky papiere a kde sa môže prihlásiť na kurz slovenčiny. Už sa začína cítiť viac zorientovaná. Rodičia spolužiakov jej dcéry ich dokonca pozvali na grilovačku, konečne si nájde nejakých priateľov! Dozvedela sa aj o tom, ako si môže doplniť vzdelanie a začať robiť vychovávateľku v škôlke. Riaditeľka škôlky, kam začala chodiť Anastázia jej povedala, že pravdepodobne časom budú potrebovať novú vychovávateľku. Zatiaľ by mohla chodiť aspoň dobrovoľne pomáhať. 

Ako zvládať kultúrny šok?

Keď uvažujeme, ako novoprichádzajúcim cudzincom pomôcť zvládať kultúrny šok, je dôležité uvedomiť si, že človek nie je izolovanou bytosťou, vždy je súčasťou širších spoločenských väzieb a vzťahov. Do týchto vzťahov vstupuje so svojou individualitou, so svojimi skúsenosťami a životnými etapami, ktoré prešiel. Zároveň prichádza do kontaktu s inštitúciami, ktoré môžu byť veľmi nápomocné alebo naopak, môžu náš proces akulturácie skomplikovať, brzdiť a fázy kultúrneho šoku výrazne predlžovať. Zároveň môžu byť dôvodom pre opakované návraty do predchádzajúcich fáz (predovšetkým do fázy krízy), alebo dôvodom, prečo nevydržíme v krajine ostať a vrátime sa domov. 

Na zvládanie kultúrneho šoku je veľmi dôležité, aby procesy, ktorými prechádzame, boli dostatočne reflektované na všetkých troch spomínaných dimenziách:

  • Na individuálnej úrovni je kľúčový osobný postoj každého jednotlivca. Uvedomenie, že na to, aby sme sa prispôsobili zmene, musíme akceptovať, že sa musíme vzdať niektorých svojich vzťahov, zvykov či spôsobov pristupovania k svetu. Psychická odolnosť a ochota stať sa súčasťou nového prostredia je nevyhnutnou podmienkou, aby nás toto prostredie prijalo. Je dôležité vedieť manažovať stres, udržiavať vzťahy aj mimo svojich sociálnych “bublín“ a otvárať sa novému prostrediu, do ktorého človek prichádza. 
  • Na úrovni vzťahov s inými je kľúčové neuzatvárať sa do seba, aktívne hľadať príležitosti na vytváranie nových väzieb. Je dôležité, aby človek v novom prostredí neostal na túto situáciu sám. Či už mu pomôžu susedia, priatelia alebo kolegovia v práci, sociálne siete sú neodmysliteľnou a kľúčovou podmienkou na to, aby sa človek v novej krajine cítil dobre. Preto je dôležitá napríklad aj práca dobrovoľníkov, ktorí môžu sprevádzať ľudí procesom akulturácie a zvládania kultúrneho šoku. V niektorých krajinách sú to práve samosprávy, ktoré organizujú takúto dobrovoľnícku činnosť a pomáhajú ľuďom nájsť si nových „významných druhých“. 
  • Na inštitucionálne úrovni je kľúčová práve inštitucionálna podpora zo strany samospráv. Ak má samospráva vypracovanú stratégiu integrácie cudzincov a uplatňuje rôzne opatrenia, ktoré pomáhajú ľuďom prekonávať kultúrny šok, je oveľa pravdepodobnejšie, že človek sa s novou situáciou vyrovná rýchlejšie. Táto podpora môže mať podobu jazykových kurzov, ktoré ľuďom uľahčia komunikáciu s inými či rôznych služieb, ktoré im pomôžu s hľadaním bývania alebo prekonávaním rôznych sociálnych situácií. Samospráva môže aktívne vítať nových obyvateľov, pripraviť im uvítacie balíčky, kde nájdu informácie o všetkých svojich  právach a povinnostiach, alebo im pomôžu zorientovať sa v tom, čo ich na novom mieste čaká. Dôležitá je aj psychologická pomoc, ktorú môžu rôzne inštitúcie poskytovať v prípadoch, keď človek prekonáva kultúrny šok ťažšie ako iní. 

Príklad:

Júlia zistila, že nie je taká plachá, ako si myslela. Nová situácia ju donútila osmeliť sa. Ukrajinská nadácia jej pomohla zorientovať sa v nových podmienkach. Dostala podklady ku všetkým dokumentom v ukrajinčine a pomohli jej aj s napísaním životopisu v slovenčine. Skamarátila sa aj s viacerými mamičkami v škole, kam chodí jej staršia dcéra. Začala s nimi chodiť na zumbu. Ani neverila, že by ju niečo také bavilo. Škoda, že nedostala od niekoho takýto balíček podpory hneď, ako prišla. Napríklad, keď sa hlásila na cudzineckej polícii. Ušetrilo by ju to veľkého stresu a nemusela by niekoľko týždňov venovať hľadaniu všetkých informácií. Keby nebolo ľudí okolo nej, ktorí jej pomohli, asi by už bola naspäť doma na Ukrajine. Vôbec to nie je také jednoduché presťahovať sa do novej krajiny. Dokonca, ani keď je tá krajina veľmi blízka a podobná.

Pozri aj: Kultúra cudzincov, Integrácia

Ďalšie informácie:

Kriglerová, E.- Chudžíková, A. (2016) Nórsky vzor. Integrácia utečencov v Nórsku. Bratislava, CVEK

Jana Ivanovová – Jana Břichnáčová: Fenomén kultúrního šoku

Korcak, M (2014)Management of Culture shock, CRIS Bulletin, 2014/02

fjuzn.sk – Portál Nadácie Milana Šimečku o nových menšinách, cudzincoch a cudzinkách a ďalších minoritných skupinách, ktoré tvoria rozmanitú spoločnosť.

Projekt je spolufinancovaný Európskou úniou z Fondu pre azyl, migráciu a integráciu, Fondy pre oblasť vnútorných záležitostí.