Výzvy utečencov na Slovensku

Osoby s udelenou medzinárodnou ochranou sú osoby, ktorým bol na území Slovenskej republiky udelený azyl alebo poskytnutá doplnková ochrana. Ide o jednu z najzraniteľnejších skupín cudzincov, pretože ich príchod do novej krajiny je nútený a častokrát ani nevedia ovplyvniť, v akej krajine sa ocitnú. 

Osoby s udelenou medzinárodnou ochranou museli opustiť krajinu pôvodu z rôznych závažných dôvodov. Kým sa dostali do bezpečnej krajiny, prešli si množstvom komplikácií, strát, problémov, ťažkostí, strastí, strachu, obáv, ale aj možných rôznych foriem násilia a vykorisťovania. Ich integrácia je preto oproti ostatným cudzincom (ktorí tiež musia riešiť kultúrnu a jazykovú odlišnosť) špecifická. K špecifikám u osôb s udelenou medzinárodnou ochranou by sme tak mohli zaradiť: 

Samotné postavenie osoby utečenca a s tým súvisiaca zraniteľnosť

Zraniteľnosť u osôb s udelenou medzinárodnou ochranou v porovnaní s inými cudzincami spočíva predovšetkým v tom, že tieto osoby prežili prenasledovanie, vojnu, stratu domova, majetku, rodiny alebo blízkych, diskrimináciu, násilie, negatívne zážitky. Krajinu svojho pôvodu museli opustiť nedobrovoľne, resp. išlo o jedinú možnosť ako si zachrániť život. Na ceste za bezpečnejším životom sa mohli stať obeťou prevádzačstva alebo obchodovania. Majú absenciu blízkych vzťahov. Všetky tieto faktory môžu spôsobiť rôzne traumy, posttraumy, psychické ťažkosti, vysoký stres, depresie a rôzne iné psychologické alebo zdravotné ujmy. K zlepšenie takého stavu je potrebný nielen čas, nové bezpečné a príjemné prostredie, ale často aj využitie pomoci psychológa. 

Tieto skutočnosti môžu ešte zvýšiť zraniteľnosť už inak zraniteľných osôb. 

Osoby v dôchodkovom veku napríklad nespĺňajú nárok na dôchodok na území SR, dôchodok z krajiny pôvodu nie je možné vymáhať. V prípade absencie rodiny alebo integračného projektu tak môže hroziť, že  táto osoba sa ocitne na hranici chudoby alebo okraji spoločnosti. Osoby vo vyššom veku majú sťaženú schopnosť učiť sa nový jazyk a tak sa dorozumievať a byť aspoň sčasti samostatné. 

U osoby v postavení osamelého rodiča s dieťaťom zraniteľnosť prehlbuje absencia blízkej alebo širšej rodiny a zázemie známych či priateľov. Rodič sa cíti osamelý, všetky povinnosti a problémy sú len na jeho pleciach, bez podpory a pomoci okolia. Uvedené prináša problémy aj zaradiť sa do pracovného života napríklad z dôvodu častej choroby dieťaťa, čím môže byť ohrozené živobytie rodiča.  

Osoby so zdravotným postihnutím alebo so psychickými ťažkosťami môžu pociťovať sťažený prístup k zdravotným a sociálnym službám či už v spojení s jazykovou bariérou, nedostatkom informácií o predchádzajúcom zdravotnom stave, problémy s úhradou zdravotných výkonov u osôb s doplnkovou ochranou a podobne.

Postavenie ženy či už ide o ženu, ktorá prišla na územie SR sama, alebo s rodinou, je zraniteľné. Tieto ženy prichádzajú spravidla úplne odlišného prostredia. Často ide o ženy v domácnosti, ktoré v krajine pôvodu nikdy nepracovali a ich vstup na trh práce je o to veľmi sťažený. Možno nezískali v krajine pôvodu ani žiadne vzdelanie. Môžu zažívať alebo zažívali domáce násilie. Ženy najmä moslimského vierovyznania alebo inej farby pleti zažívajú aj na Slovensku verbálne a dokonca aj fyzické útoky na verejnosti, resp. sa prejavuje diskriminácia v inej podobe. Medzi utečencami sa nachádzajú aj osoby, ktoré nemali prístup k vzdelaniu a sú negramotné, čo taktiež sťažuje proces integrácie.  

Častokrát nedobrovoľný výber pobytu na území SR

Stáva sa, že cieľovou krajinou osôb, ktorým bola na území SR udelená medzinárodná ochrana, nebolo Slovensko. Utečenci nemajú možnosť ovplyvniť alebo vybrať si, v akej krajine sa ocitnú. Niektorí by sa radi dostali do štátov EÚ na západe alebo severe Európy najmä z dôvodov, že o týchto krajinách majú viac informácií, majú predstavu vyššej ekonomickej a životnej úrovne danej krajiny, alebo tam majú rodinné vzťahy a väzby. Od toho sa odvíja aj motivácia zostať či nezostať na Slovensku a začať tu nový život. V porovnaní s cudzincami, ktorí si cielene vybrali na krátkodobo alebo dlhodobo život na Slovensku, sú osoby s medzinárodnou ochranou v inej pozícii. Aj tento faktor môže mať za následok sťaženú integráciu, napríklad neochota až demotivácia učiť sa slovenský jazyk a spolupracovať v procese integrácie, alebo snaha opustiť Slovensko. Nútený návrat tejto osoby na územie Slovenska na základe dublinského konania z inej členskej krajiny EÚ má taktiež nepriaznivý vplyv na sociálnu prácu s touto osobou a jej integráciu.

Jazyková bariéra 

Cudzinci čelia v novej krajine novým výzvam a jazykovej bariére. Osoby, ktorým bola udelená na medzinárodná ochrana, niekedy prichádzajú zo vzdialených kútov sveta a krajín, kde sa dorozumievajú úplne odlišným jazykom a kde sa môže používať iná ako latinská abeceda. Učiť sa slovenčinu a latinskú abecedu môže byť o to náročnejšie, ak sa k tomu pridá aj rozdielne kultúrne zázemie. Pri sociálnych poradenstvách je preto potrebná až nevyhnutná účasť tlmočníka, čím sa poradenstvo predlžuje. Navyše, ak tlmočník nepozná reália danej kultúry, môže dochádzať k dezinterpretácií, skresleniu informácií alebo sa k obom stranám nemusia dostať všetky potrebné informácie.

Vzdelanie, gramotnosť

Medzi osobami s udelenou medzinárodnou ochranou sa nachádzajú aj osoby, ktoré nemali možnosť študovať alebo chodiť do školy, štúdium nedokončili, podarilo sa im navštevovať len niekoľko prvých ročníkov základnej školy alebo do školy chodili nepravidelne. Príčiny a dôvody sú rôzne, napríklad dlhodobý vojnový konflikt v krajine, chudoba, nedostatok financií a z toho plynúca potreba pomôcť rodine a v skorom veku ísť pracovať, príliš veľká vzdialenosť na dochádzanie do školy a mnohé ďalšie. U osôb, ktoré nemali adekvátny prístup k vzdelaniu sa nevylučuje relatívne rýchle naučenie sa jazyka novej krajiny predovšetkým cez počúvanie, ale častokrát existujú komplikácie s písaným a čítaným textom. Sú však aj osoby, ktoré v krajine pôvodu chodili do školy a majú aj vysokoškolské vzdelanie. Stáva sa však, že tieto osoby nemajú pri sebe doklady o vzdelaní, resp. ak ich majú, tieto doklady nemajú potrebné osvedčenia. 

Rozdielne kultúrne zázemie, kultúrne rozdiely a náboženstvo

Osoby s medzinárodnou ochranou pochádzajú z rozdielnych kultúr a náboženstiev, a tak môže v novom prostredí dochádzať k mnohým kultúrnym rozdielnostiam, eventuálne nedorozumeniam či kultúrnemu šoku. Neznalosť nového prostredia, fungovanie sociálneho, zdravotného, vzdelávacieho a právneho systému, ďalších iných práv a povinností, odlišné jedlo, potraviny a stravovacie návyky, iné prejavy verbality/neverbality a ich následná interpretácia, ako aj rodový aspekt (postavenie a rola ženy a muža) môže sťažovať prežívanie a celkovú orientáciu v novej spoločnosti.

Prístup k integračným službám 

Osobám s udelenou medzinárodnou ochranou sú poskytované rôzne integračné služby prostredníctvom mimovládnych organizácií v spolupráci s Migračným úradom MV SR. Medzi nimi najmä sociálne, právne, psychologické poradenstvo. Predovšetkým  na začiatku procesu integrácie je im poskytovaná finančná a materiálna pomoc. Na prekonanie jazykovej bariéry je zabezpečená výučba slovenského jazyka. Táto pomoc im značne uľahčuje život na Slovensku a  orientáciu v novej krajine. 

Prístup k dôstojnému bývaniu 

Pre osoby s udelenou medzinárodnou ochranou je oblasť bývania jednou z najkomplikovanejších oblastí. Zo strany štátu pre tieto osoby nie je zabezpečené žiadne štartovacie ubytovanie. Na začiatku integrácie je bežným javom, že sú ubytované v ubytovniach, prípadne na školských internátoch, kde zdieľajú izbu s ďalšími osobami. Cena bývania v ubytovniach stúpa každým rokom, čo sa približuje a vyrovnáva cenám komerčného nájomného v súkromných bytoch. Bývanie v takýchto podmienkach častokrát nie je vyhovujúce, predovšetkým na dlhodobú víziu, keďže sa minimalizuje súkromie ako aj podmienky napríklad pre varenie a hygienu. Začiatok integrácie je tak sťažený, keďže vytvoriť si pocit domova a bezpečný priestor podľa vlastných predstáv je tu veľmi obmedzený. 

Kým si tieto osoby nenájdu zamestnanie, disponujú veľmi obmedzenými finančnými zdrojmi, preto je prenájom komerčného bývanie veľmi obtiažny. V praxi to okrem finančných komplikácií (sumu depozitu, nájomného dopredu napr. na dva mesiace a provízie je častokrát nemožné zložiť spolu naraz, výnimkou a novinkou nie je ani vyššia „prirážka“ za ubytovanie cudzinca) prináša aj komplikácie časové (dlhé a opakované hľadanie inzercií a absolvovanie obhliadok z dôvodu odmietnutia ubytovať cudzincov), ako aj prežívanie pocitu odmietnutia a predsudkov. Problémom v oblasti bývania je aj súhlas prenajímateľa k uvedeniu adresy na doklade o pobyte (od čoho sa odvíja napríklad hľadanie spádových lekárov, prijímanie korešpondencie a mnohé iné úkony na úradoch, ktoré si vyžadujú mať udanú adresu pobytu na doklade). Ďalším problémom je, že tieto osoby nemajú po udelení medzinárodnej ochrany iné doklady, len rozhodnutie o udelení medzinárodnej ochrany, na základe čoho si vybavujú doklad o pobyte. Prenajímatelia ale pýtajú doklad o pobyte pri podpise nájomnej zmluvy, čo však v začiatku integrácie ešte nie je možné, a preto s týmito osobami nájomnú zmluvu neuzavrú.

Prístup k zdravotnej starostlivosti 

Prístup k zdravotnej starostlivosti súvisí predovšetkým so zdravotným poistením. Osoby s udeleným azylom sú súčasťou systému verejného zdravotného poistenia. Osobám s poskytnutou doplnkovou ochranou je zdravotná starostlivosť síce uhrádzaná v rozsahu verejného zdravotného poistenia zo strany ministerstva vnútra, avšak nespadajú pod klasický systém verejného zdravotného poistenia. Namiesto štandardného preukazu poistenca sa im vydáva tzv. ružová kartička, teda doklad o oprávnení na poskytnutie zdravotnej starostlivosti. V prípade, ak sa osoba s poskytnutou doplnkovou ochranou zamestná, spadá do systému verejného zdravotného poistenia. Ak zamestnanie stratí, musí sa vrátiť k ružovej kartičke.

Samotné špecifiká v prístupe k zdravotnej starostlivosti u osôb s udelenou medzinárodnou ochranou nespočívajú len v možnosti prístupu k verejnému zdravotnému poisteniu, ale aj v prístupe samotných poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Osoby s udelenou medzinárodnou ochranou často nedisponujú žiadnymi zdravotnými záznamami z krajiny pôvodu alebo lekára navštevovali len vo výnimočných prípadoch. Problémom môžu byť aj kultúrne špecifiká, prípadne problematické situácie súvisiace s rodovým aspektom (napr. žena moslimka nemusí akceptovať muža lekára a podobne).  

Prístup na pracovný trh a umiestnenie na trhu práce 

Osoby s udelenou medzinárodnou ochranou majú výhodu v porovnaní s inými cudzincami žijúcimi a pracujúcimi na Slovensku v tom, že majú voľný prístup na trh práce a môžu pracovať bez pracovného povolenia. To platí len na území Slovenska. Osoby s udelenou medzinárodnou ochranou patria medzi znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie, z čoho im vyplývajú tiež isté výhody. Na druhej strane však môže byť nevýhodou to, že sa nemusia dostať na pozície, ktoré vykonávali v krajine pôvodu a to napr. z dôvodu neschopnosti preukázať odbornú kvalifikáciu (strata alebo absencia dokladov o vzdelaní, neuznanie odbornosti a pod.), a kvôli jazykovej bariére. Prvé zamestnania v novej krajine sa tak môžu značne líšiť od predchádzajúceho zamestnania, odborne, ale aj platovo.

Prístup k sociálnemu zabezpečeniu

Osoby s medzinárodnou ochranou okrem finančného príspevku v úvodnej fáze procesu integrácie nemajú nárok na iné špeciálne dávky vyplývajúce z ich statusu. V porovnaní s ostatnými kategóriami cudzincov majú špecifické postavenie. Osoby s medzinárodnou ochranou majú prístup takmer k všetkým dávkam zo systému sociálneho zabezpečenia ako občania SR a môžu ich poberať bez ohľadu na to, že by to malo vplyv na ich podmienky pobytu. Na vyplatenie príslušných dávok musia splniť ostatné zákonné podmienky. 

Osoby s poskytnutou doplnkovou ochranou napríklad nemajú nárok na príspevok pri narodení dieťaťa, keďže ich pobyt znamená prechodný pobyt, z tohto dôvodu nespadajú ani do skupiny osôb, za ktoré v určitých prípadoch platí povinné dôchodkové poistenie štát. 

V prípade, ak ide o osoby vo vyššom veku, dochádza k zvýšeniu rizika ohrozenia chudobou, keďže tieto osoby si nestihnú nasporiť potrebné odvody do systému sociálneho poistenia a vymáhať dôchodok z krajiny pôvodu v ich prípade je takmer nemožné. V takýchto prípadoch sú odkázané len na dávku v hmotnej núdzi.

Obmedzený kontakt s krajinou pôvodu

Jedným z dôležitých a podstatných špecifík u osôb s udelenou medzinárodnou ochranou je fakt, že by nemali byť v osobnom kontakte s krajinou pôvodu. Návšteva rodiny, vycestovanie do krajiny pôvodu neprichádza do úvahy, pretože by im medzinárodná ochrana mohla byť zrušená z dôvodu, že danej osobe už pominuli dôvody, na základe ktorých jej medzinárodná ochrana bola udelená. Osoby s udelenou medzinárodnou ochranou niekoľko rokov alebo aj celý život od momentu získania medzinárodnej ochrany vôbec nemusia navštíviť svoju domovinu, rodiny, príbuzných.

Emília Trepáčová bola sociálnou pracovníčkou Slovenskej katolíckej charity, kde v rámci Projektu Rafael pomáhala utečencom s integráciou do spoločnosti. Klientkou Charity bola aj Khadra Abdile, somálska utečenkyňa, ktorú Trepáčová pri návšteve lekára bránila pred agresívnym násilníkom. Keď viedla Abdile a jej syna k lekárke, neznámy útočník po nich vulgárne vykrikoval a hádzal kamene. Abdile sa utekala skryť do ambulancie a Trepáčová sa postavila útočníkovi do cesty, aby za nimi nemohol vojsť dnu. Nato jej útočník vulgárne vynadal, dvakrát napľul do tváre a vylepil jej dve facky. Útok videl muž, ktorý sedel v aute na neďalekom parkovisku, vystúpil a útočníka odohnal. Incident potvrdil na polícii ako svedok. Za vzájomnú solidaritu a toleranciu získali Trepáčová aj Abdile v roku 2016 ocenenie Biela vrana.