Sociálne zabezpečenie

Sociálne zabezpečenie predstavuje súbor inštitúcií, zariadení, opatrení a vzťahov, ktoré zabezpečujú predchádzanie, zmierňovanie a odstraňovanie následkov sociálnych udalostí, v ktorých sa ľudia ocitli, resp. by sa mohli ocitnúť. Sociálne zabezpečenie môže slúžiť aj na vytváranie priaznivejších životných podmienok. 

Ústava SR niektoré sociálne práva priznáva len občanom SR. Ide napríklad o právo na prácu, právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa. Ústava SR však každému, kto je v hmotnej núdzi, priznáva právo na takú pomoc, ktorá je nevyhnutná na zabezpečenie základných životných podmienok. Platná právna úprava cudzincom do určitej miery umožňuje prístup k systému sociálneho zabezpečenia, avšak v značnej miere je ovplyvnený tým, aký druh pobytu má cudzinec na Slovensku.

V porovnaní s občanmi SR sa cudzinci celkovo menej podieľajú na čerpaní rôznych dávok a služieb v oblasti sociálneho zabezpečenia. Je to najmä kvôli:

Povinnosť dodržiavať zásadu rovnakého zaobchádzania v oblasti sociálneho zabezpečenia, ktorú stanovuje antidiskriminačný zákon, sa vzťahuje aj na cudzincov.  Avšak táto povinnosť sa nevzťahuje na rozdielne zaobchádzanie vyplývajúce z podmienok vstupu a zdržiavania sa cudzincov na území SR podľa zákona o pobyte cudzincov. Čo to v praxi znamená?

Cudzinci, rovnako ako občania SR, sa môžu ocitnúť v rôznych životných situáciách, v ktorých by potrebovali pomoc. Ak sa životná situácia týka systému sociálneho zabezpečenia, je nevyhnutné brať do úvahy zákon o pobyte cudzincov. Treba brať ohľad na to, či využitie určitej dávky (peňažnej alebo vecnej) nie je v rozpore s podmienkami, ktoré musí cudzinec spĺňať pri udelení pobytu alebo počas jeho trvania (napr. účel pobytu, finančné zabezpečenie, zabezpečenie ubytovania, spoločné ubytovanie v prípade zlúčenia s rodinou a pod.).

Prístup k sociálnemu zabezpečeniu je pre cudzincov kľúčový, keďže vo výraznej miere má veľký vplyv na možnosti ich integrácie v novej krajine, a taktiež na mieru ich zraniteľnosti.

Cieľom Integračnej politiky v oblasti sociálnej ochrany je, aby cudzinci mali rovnaké postavenie ako občania SR a aby sa prijímali opatrenia na zvyšovanie kvality ich života. Postavenie cudzincov predstavuje významný faktor, ktorý má vplyv na mieru rizika chudoby a sociálneho vylúčenia. Dokument zdôrazňuje potrebu zamestnanosti cudzincov, ich zapojenie do systému zdravotného a sociálneho zabezpečenia, umožnenia rovného prístupu k vzdelávaniu, jazykovej spôsobilosti a podpory získania adekvátneho bývania.

Dokument upozorňuje na problém starnutia obyvateľstva, ktoré bude predstavovať narastajúcu záťaž pre systémy sociálneho a zdravotného zabezpečenia, ale aj výzvu pre vytváranie nových typov pracovných miest, najmä v sociálnej oblasti. Súčasný demografický vývoj ukazuje, že slovenský trh práce, ako aj systém sociálneho zabezpečenia, sú v značnej miere závislé od prílevu ľudského kapitálu zo zahraničia. Príchod štátnych príslušníkov tretích krajín na slovenský trh má vplyv aj na oblasť sociálneho poistenia, do ktorého majú povinnosť prispievať aj ekonomicky činní cudzinci. 

Slovensko má s určitými krajinami uzatvorené bilaterálne zmluvy o sociálnom zabezpečení, pričom tie, ktoré po vstupe SR do EÚ prestali mať význam vzhľadom na účinky nariadení EÚ, sa nevykonávajú vôbec alebo len čiastočne. Podľa zmlúv, ktoré má SR uzatvorené s tretími štátmi, sa stále v praxi postupuje (napríklad s Ukrajinou, Srbskom, Tureckom). Podľa obsahu jednotlivých zmlúv je možné napríklad vzájomné poskytovanie dávok zdravotného či sociálneho poistenia, prihliadať na obdobie poistenia získané podľa právnych predpisov druhého zmluvného štátu či garantujú vzájomnú výplatu dávok dôchodkového poistenia.

Prečítajte si o sociálnom zabezpečení seniora ZŤP: