Bývanie patrí k jednej z najzákladnejších potrieb človeka a je predpokladom a podmienkou pre realizáciu plnohodnotného života. Dalo by sa interpretovať ako právo na život v bezpečných a dôstojných podmienkach. Bývanie je veľmi dôležitým faktorom, ktorý má vplyv na integráciu cudzincov a zároveň je významným ukazovateľom sociálneho a ekonomického statusu. 

Občania EÚ

Občania EÚ nie sú pri registrácii pobytu na Slovensku povinní preukázať zabezpečenie ubytovania (pobyt dlhší ako tri mesiace). Ak však občan EÚ požiada o vydanie dokladu o pobyte, je povinný predložiť doklad o ubytovaní, inak policajný útvar doklad o pobyte nevydá.

Ak občan EÚ spĺňa podmienky trvalého pobytu (na území SR sa zdržiava oprávnene nepretržite počas obdobia piatich rokov, resp. kratšie, ak sú splnené iné zákonné podmienky), žiada o vydanie dokladu o pobyte a nepredloží doklad o zabezpečení ubytovania, policajný útvar uvedie ako adresu v doklade o pobyte obec, kde sa občan EÚ bude zdržiavať.

Štátni príslušníci tretích krajín

V prípade ŠPTK je zabezpečenie bývania povinnosť, ktorú musia splniť, aby im bol udelený pobyt. Bývanie musia mať aj počas trvania pobytu, inak by im pobyt mohli zrušiť. 

Takmer každý štátny príslušník tretej krajiny pri podaní žiadosti o udelenie pobytu je povinný preukázať doklad, ktorý potvrdzuje, že má zabezpečené ubytovanie. Doklad nesmie byť starší ako 90 dní.

ŠPTK k žiadosti o udelenie (aj obnovenie) prechodného pobytu je povinný spravidla skoro vždy preukázať, že má zabezpečené ubytovanie. V prípade žiadosti o prechodný pobyt doklad o zabezpečení ubytovania musí byť na najmenej šesť mesiacov prechodného pobytu; ak ŠPTK žiada o prechodný pobyt na kratší čas, musí preukazovať zabezpečenie ubytovania na celý čas prechodného pobytu. 

Dokladom potvrdzujúcim zabezpečenie ubytovania môže byť:

  • čestné vyhlásenie cudzinca o vlastníctve nehnuteľnosti,
  • nájomná zmluva s vlastníkom alebo užívateľom nehnuteľnosti a doklad preukazujúci oprávnenie na užívanie nehnuteľnosti (list vlastníctva), ak ide o nájomnú zmluvu s užívateľom nehnuteľnosti,
  • potvrdenie ubytovacieho zariadenia o poskytnutí ubytovania, alebo
  • čestné vyhlásenie fyzickej osoby alebo právnickej osoby o poskytnutí ubytovania cudzincovi na území SR a doklad preukazujúci oprávnenie na užívanie nehnuteľnosti (list vlastníctva), ak ide o čestné vyhlásenie užívateľa nehnuteľnosti.

Výnimky z povinnosti preukázať zabezpečenia ubytovania pri podaní žiadosti o prechodný pobyt:

  • ŠPTK, ktorý pravidelne dochádza do zamestnania alebo do školy cez štátnu hranicu zo susedného štátu,
  • ŠPTK, ktorý žiada o udelenie prechodného pobytu na účel zamestnania na základe potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta a bude zamestnaný v medzinárodnej hromadnej doprave,
  • ŠPTK, ktorý žiada o udelenie prechodného pobytu na účel štúdia, osobitnej činnosti (iba ak ide o činnosť vyplývajúcu z programov vlády SR alebo EÚ a plnenie záväzku SR vyplývajúceho z medzinárodnej zmluvy) alebo ide o prechodný pobyt ŠPTK s postavením osoby s dlhodobým pobytom v inom štáte EÚ a bude študovať na vysokej škole alebo vykonávať pedagogickú alebo výskumnú činnosť,
  • ŠPTK, ktorý žiada o udelenie prechodného pobytu na účel osobitnej činnosti a to stáž v rámci vysokoškolského štúdia mimo územia SR alebo do dvoch rokov po skončení vysokoškolského štúdia mimo územia SR alebo dobrovoľnícku službu a vykonáva dobrovoľnícku službu v Európskej dobrovoľníckej službe.

Ak štátny príslušník tretej krajiny nepredloží doklad potvrdzujúci zabezpečenie ubytovania (v prípadoch, keď takúto povinnosť nemá), policajný útvar uvedie ako adresu v doklade o pobyte obec, kde sa bude štátny príslušník tretej krajiny zdržiavať počas pobytu.

Príklad:

Kim pri podaní žiadosti o prechodný pobyt za účelom štúdia nemusel preukázať, že má zabezpečené ubytovanie. Doteraz býval na vysokoškolskom internáte. Keď však následne žiadal o prechodný pobyt za účelom zamestnania, preukazovať zabezpečené ubytovanie už musel. Keďže aj naďalej pokračuje v štúdiu, kým si nájde nové bývanie, naďalej zostane bývať na internáte. K žiadosti o prechodný pobyt predloží zmluvu o ubytovaní.

Ak ŠPTK žiada o trvalý pobyt na päť rokov taktiež je povinný preukázať, že má zabezpečené ubytovanie na celú dĺžku pobytu. 

V prípade žiadosti o trvalý pobyt na neobmedzený čas policajný útvar môže od ŠPTK vyžiadať doklad potvrdzujúci zabezpečenie ubytovania. 

V prípade žiadosti o dlhodobý pobyt má povinnosť ŠPTK preukázať, že má zabezpečené ubytovanie len v prípade, ak mu v minulosti zanikol alebo bol zrušený dlhodobý pobyt na území SR z určitých zákonom stanovených dôvodov (prípady, kedy sa po určitú dobu nezdržiaval na území SR).

V prípade žiadosti o prechodný pobyt za účelom zlúčenia rodiny  alebo trvalý pobyt na päť rokov musí ŠPTK preukázať zabezpečenie spoločného ubytovania s ŠPTK, resp. štátnym občanom SR, s ktorým žiada o zlúčenie rodiny (s garantom).

Príklad:

Júlia so svojimi maloletými deťmi musí pri žiadosti o prechodný pobyt za účelom zlúčenia rodiny preukázať, že zabezpečené ubytovanie bude spoločné spolu s Olegom. Taktiež Nancy pri podaní žiadosti o trvalý pobyt musí preukázať spoločné ubytovanie s Michaelom. Podmienka spoločného ubytovania musí byť splnená počas celého pobytu, inak by takýto pobyt mohol byť zo strany cudzineckej polície zrušený. 

Preukázanie zabezpečenia ubytovania sa nevyžaduje v prípade žiadosti o tolerovaný pobyt. V prípade ŠPTK s tolerovaným pobytom, ktorí si nevedia bývanie zabezpečiť sami a stali sa obeťou obchodovania s ľuďmi, boli nelegálne zamestnaní za osobitne vykorisťujúcich pracovných podmienok alebo nelegálne zamestnanej maloletej osobe a ich účasť je nevyhnutná na účely trestného konania, primerané ubytovanie má zabezpečiť Ministerstvo vnútra SR. 

Príklad:

V prípade, ak by pani Dejana bola uznaná za obeť obchodovania s ľuďmi alebo by jej prípad bol vyhodnotený, že bola nelegálne zamestnaná za osobitne vykorisťujúcich pracovných podmienok a jej účasť by bola nevyhnutná na účely trestného konania, Ministerstvo vnútra SR by jej malo zabezpečiť primerané ubytovanie.

Ubytovanie ľudí s medzinárodnou ochranou

Zákon o azyle upravuje zabezpečenie, resp. možnosti ubytovania žiadateľov o azyl, osôb s udeleným azylom a poskytnutou medzinárodnou ochranou. Žiadateľom o azyl sa spravidla poskytuje bezplatné ubytovanie v zariadeniach pod správou Ministerstva vnútra SR osobám s udeleným azylom a poskytnutou doplnkovou ochranou poskytujú pomoc pri ubytovaní mimovládne organizácie, ktoré realizujú integračné projekty.

Osoby s udelenou medzinárodnou ochranou (azyl, doplnková ochrana) prechádzajú  po udelení medzinárodnej ochrany do integračných projektov, ktoré realizujú mimovládne organizácie. Tie im poskytujú po určitú dobu finančný príspevok, z ktorého si uhrádzajú náklady spojené s bývaním a v rámci svojich služieb sa im snažia zabezpečiť aj vhodné ubytovanie. Integračné stredisko vo Zvolene pod správou MV SR sa momentálne pre túto cieľovú skupinu nevyužíva.

Možnosti zabezpečenia ubytovania cudzincov

Napriek povinnosti preukázať zabezpečenie ubytovania takmer pri každej žiadosti o udelenie pobytu, cudzincom nie je poskytovaná pri zabezpečení ubytovania žiadna pomoc alebo asistencia. Zabezpečenie ubytovania, resp. určitá pomoc alebo asistencia sa poskytuje cudzincom v režime zákona o azyle a v určitých prípadoch osobám s udeleným tolerovaným pobytom.

Cudzinci  sa v zásade môžu rozhodnúť sami, kde a ako budú bývať. Zabezpečené ubytovanie však musí spĺňať určité minimálne požiadavky na ubytovanie, ktoré stanovuje osobitný predpis. Policajný útvar napríklad neakceptuje doklad o zabezpečení ubytovania, ak počet osôb s udeleným pobytom nahlásených v ubytovacom zariadení prekročil jeho kapacitu. 

Čo sa týka zmluvnej voľnosti, neexistuje žiadne obmedzenie s ohľadom na možnosti zabezpečenia bývania pre cudzincov – cudzinci môžu uzatvárať zmluvy o ubytovaní, zmluvy o prenájme alebo kúpe nehnuteľnosti a pod. Limitujúcim faktorom pre cudzincov však môže byť najmä prístup k informáciám o možnostiach vhodného a finančne dostupného bývania. 

Cudzinci, ktorí sa nachádzajú v určitej životnej alebo krízovej situácii, môžu požiadať o pomoc so zabezpečením ubytovania rôznych poskytovateľov sociálnych služieb (napr. núdzové bývanie pre rodiny s deťmi, útulok, domov pre seniorov a pod.). V týchto prípadoch je však nevyhnutné brať do úvahy aj povinnosti, ktoré ukladá zákon o pobyte cudzincov, aby pobyt cudzinca nebol zrušený z dôvodu, že nemá zabezpečené ubytovanie, resp. nejde o spoločné ubytovanie s garantom v prípade, kedy to zákon vyžaduje.

Cudzinci po splnení zákonných podmienok a podmienok všeobecne záväzných nariadení obcí, majú právo využiť aj možnosti ubytovania v sociálnych a nájomných bytoch, ktoré spravidla poskytujú obce. Takýchto bytov je však nedostatok a jednou zo základných podmienok býva pobyt v danej obci po určitú dobu.

V rámci pomoci v hmotnej núdzi úrad práce po splnení zákonných podmienok vypláca k dávke v hmotnej núdzi aj príspevok na bývanie. I keď cudzinci bez ohľadu na druh pobytu majú možnosť o pomoc v hmotnej núdzi požiadať, čerpanie dávok v hmotnej núdzi je pre nich obmedzené, pretože musia spĺňať podmienky na udelenie pobytu aj počas jeho trvania (najmä finančné zabezpečenie, dostatočné zdroje, aby sa nestal záťažou pre systém pomoci v hmotnej núdzi a pod.) 

Úloha samosprávy v oblasti bývania

Politika bývania je významným faktorom, ktorý má vplyv na rozvoj samosprávy a môže prilákať na dané územie dôležitých investorov alebo napomôcť obsadiť profesie, ktoré sú v regióne nedostatkové.

Nerovné podmienky v prístupe k bývaniu môžu viesť k tzv. rezidenčnej segregácii, teda „vytláčaniu“ cudzincov na okraje miest a do lokalít s menej rozvinutou infraštruktúrou. Tzv. rezidenčná kumulácia, teda koncentrácia cudzincov (alebo inej etnickej či sociálnej skupiny) v lokalite, taktiež výrazne ovplyvňuje vytváranie sociálnych sietí, výber škôl a prístup k zamestnaniu, službám či zdravotnej starostlivosti. 

Mestá a obce sa majú podľa Integračnej politiky SR pri realizácii programov sociálnej inklúzie a integračných programov pre cudzincov zamerať na zabezpečenie primeraného bývania s ohľadom na zamedzenie segregácie cudzincov. 

Cieľom Integračnej politiky SR je povzbudiť orgány územnej samosprávy k vnímaniu migrácie ako komplikovaného a komplexného javu. Cudzinci vo všeobecnosti by preto nemali byť len súčasťou strategických plánov na podporu marginalizovaných skupín. Samosprávy by ich mali vnímať ich ako osobitnú kategóriu obyvateľstva a prihliadať na ich špecifické potreby.

Integračná politika zároveň definuje cudzincov, ktorých možno považovať za zraniteľných. Sú to najmä: obete obchodovania s ľuďmi, azylanti, cudzinci s doplnkovou ochranou a maloletí bez sprievodu. Práve tieto zraniteľné skupiny môžu byť odkázané pomoc a asistenciu zo zabezpečením primeraného bývania. 

Koncepcia štátnej bytovej politiky do roku 2020 medzi znevýhodnené skupiny na trhu s bývaním zaradila popri iných skupinách aj cudzincov a migrantov. 

V zmysle zákona o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní môže byť oprávnenou osobou na poskytnutie bývania fyzická osoba bez ohľadu na druh pobytu a štátne občianstvo. To znamená, že aj cudzinci po splnení ostatných zákonných podmienok môžu požiadať o byty (sociálne byty, nájomné byty), ak takéto byty samospráva má.

Aké kompetencie majú samosprávy v oblasti bývania?

Obec obstarávajú a schvaľujú napríklad: 

  • územnoplánovaciu dokumentáciu obcí a zón,
  • koncepciu rozvoja jednotlivých oblastí života obce, 
  • programy rozvoja bývania a spolupôsobí pri vytváraní vhodných podmienok na bývanie v obci. 

VÚC má v kompetencii napríklad:

  • zabezpečuje tvorbu a plnenie programu sociálneho, ekonomického a kultúrneho rozvoja územia samosprávneho kraja, 
  • vykonáva plánovacie činnosti týkajúce sa územia samosprávneho kraja, 
  • obstaráva, prerokúva a schvaľuje územnoplánovacie podklady samosprávneho kraja a územné plány regiónov, 
  • spolupracuje s obcami pri tvorbe programov sociálneho a ekonomického rozvoja obcí,
  • podieľa sa na riešení problémov, ktoré sa týkajú viacerých obcí na území samosprávneho kraja. 

Dôležitým nástrojom racionálneho využívania krajiny a utvárania predpokladov pre trvalý súlad všetkých činností v území, ale aj potrieb obyvateľov vrátane cudzincov, je územné plánovanie.

Plánovanie rozvoja bývania sa väčšinou týka jeho dostupnosti a nákladov. V meniacich sa mestách, v ktorých narastá kultúrna diverzita by však súčasťou plánovania mala byť aj otázka, či bývanie v obciach napĺňa potreby všetkých ich obyvateľov, vrátane cudzincov. 

Vhodné opatrenia v oblasti bytovej politiky môžu mať aj formu motivácie a podpory bývania kvalifikovanej, ale aj nízkokvalifikovanej pracovnej sily z radov cudzincov, ak je na danom území samosprávy nedostatková, alebo podpory bývania s cieľom prilákať väčších investorov významným spôsobom ovplyvniť aj rozvoj samosprávy.

Ak má samospráva vo svojom bytovom fonde zaobstarané byty, o poskytnutie tohto bývania sa môžu uchádzať aj cudzinci bez ohľadu na druh pobytu a štátne občianstvo.

Dobrá prax:

Mesto Košice a mestská časť Bratislava – Nové mesto vyčlenili zo svojho bytového fondu časť bytov, ktoré prenajímajú mimovládnym organizáciám a tie následne v nich zabezpečujú ubytovanie pre osoby s udelenou medzinárodnou ochranou. Dobrou praxou určitých samospráv je aj oslobodenie od dane za ubytovanie určitých fyzických osôb vrátane cudzincov, napr. študent do 26 rokov, ak sa sústavne pripravuje na budúce povolanie formou denného štúdia, osoba ŤZP, osoba staršia ako 70 rokov, osoba s udeleným azylom alebo s poskytnutou doplnkovou ochranou, osoba dlhodobo ubytovaná v zariadení, v ktorom sa odplatne prechodne ubytuje na dobu dlhšiu ako jeden mesiac a podobne.

Projekt je spolufinancovaný Európskou úniou z Fondu pre azyl, migráciu a integráciu, Fondy pre oblasť vnútorných záležitostí.